V druhý januárový víkend sa Ľubo a Kubo zúčastnili na vodáckom floorballovom turnaji v Prahe. Okrem nich sa v tíme Bratislavy predstavili ďalší známi slalomári – bratranci Škantárovci, Matej Beňuš a Boris Rajniak. Pražáci maju v Tróji skvelé tréningové centrum spolu s telocvičňou a vodácky floorballový turnaj usporiadavajú pravidelne každý rok. Toto bol už jeho tretí ročník.

V sobotu sa uskutočnili zápasy základných skupín. V nich sme sa potvrdili naše ambície ukázať že Slováci to s hokejkami vedia a po výsledkoch 6:1, 7:2 a 6:1 sme skupinu s prehľadom vyhrali. Večer organizátori prichystali skvelú party, na ktorej sa v premiére predstavila Česká vodácka skupina Sjetý noty. Myslím že sa postarali o skvelú zábavu a ukázali že vodáci majú aj kultúrne nadanie. V nedeľu už ale išlo do tuhého, pretože v play off znamenala prehra rýchlu smrť. Napriek jasnej hernej prevahe sme sa od zápasu k zápasu trochu trápili s koncovkou, a vlastnými chybami sme dostavali blbé góly. A tak sme cez prvé dva zápasy prešli len s tesným výsledkom 4:3. Prvá ozajstná skúška nastala v semifinále, kde sme narazili na Tunel tím, víťaza svojej základnej skupiny. Zápas sa začal pre nás vyvíjať veľmi sľubne, hrali sme pozornejšie a polčas sme vyhrali 2:0. Už sme verili že to máme v kapse. Aj keď začiatkom polčasu súper znížil na 2:1, podarilo sa nám v zapätí streliť ďalší gól. Bohužiaľ prišli ďalšie chyby v rozohrávke a Tunel tím vyrovnal na 3:3. Napriek veľkému počtu našich šancí zostal vyrovnaný stav až do konca zápasu a nastali samostatné nájazdy. Po prvej sérií sme ešte viedli 1:0, no ďalšie 2 nájazdy súper na rozdiel od nás premenil a tešil sa z víťazstva 3:1 a postupu do finále.

Po zápase sme boli veľmi sklamaný pretože sme vedeli, že sme si to prehrali hlavne sami. V zápase o 3. miesto sme ale boli odhodlaný ukázať čo v nás skutočne je. Konečne sa nám darilo aj v koncovke a po zaslúženom víťazstve 8:0, sme sa tešili aspoň z 3. miesta. Víťazom turnaja sa stal po víťazstve 4:2 domáci tím USK Praha. Akcia je to bola výborná, stretli sme sa s našimi kamarátmi a súpermi, zahrali si tento výborný doplnkový šport a radi si prídeme zahrať opäť o rok. Hádam už s víťazným koncom:-)

Chcel by som sa za celý tým ospravedlniť, že sme sa na takú dlhú dobu odmlčali. Sľubujeme, že sa budeme v budúcnosti viac snažiť, sprevádzať Vás našimi zážitkami z tréningov a pretekov. Bohužiaľ tohtoročná sezóna sa už blíži k záveru.

Majstrovstvá sveta v Španielsku boli posledné veľké preteky, kde bohužiaľ nikto z nášho týmu neštartoval. Napriek tomu sa nám podarilo absolvovať celkom pekný počet pretekov. Na jar to boli nominačné preteky v Liptovskom Mikuláši a v Bratislave, Medzinárodní Tatranské Slalomy, trošku neskôr preteky O pohár Trojského koňa v Prahe, Majstrovstvá Európy juniorov do 23 rokov, v druhej časti leta to bola európska časť svetovej série, ako German open, Slovak open a Slovenian open a v úplnom závere Danubia cup v Bratislave a majstrovstva Českej republiky na Lipne. Budeme sa snažiť aby sme Vás v čo najkratšom čase previedli našim pôsobením na jednotlivých pretekoch.

S pozdravom canoeslalomTeam.

Na druhý deň ráno sme plný nadšenia a očakávaní vyrazili na prvý tréning na vode. Od hotela asi 20 min autom vzdialená trať na rieke Evinos nás všetkých očarila a príjemne prekvapila hlavne svojou náročnosťou.

Po prvých dňoch tréningu v ideálnych podmienkach nasledovalo pár studenších daždivých dní, čo sa odrazilo zvýšením prietoku vody na trati. Našťastie nás to neobmedzilo v trénovaní, práve naopak, bola to väčšia divočina.

Počas prvého víkendu sa tu konali 1. Medzinárodné preteky „Evinos 2009“ , na ktorých sme dosiahli v celku dobré výkony a výborné umiestnenia.

Ďalšie dni sme opäť trávili hlavne na divokej vode, pripadne v rámci oddychu hrávame futbal, občas skočíme do sauny.

Posledný víkend – 21. a 22. marca nás čakajú ďalšie preteky, na ktoré sa tešíme a dúfame, že naše výkony budú o kus lepšie.

Nafpaktos fotoalbum

Prvé dni sme trénovali za normálneho, dá sa povedať, že za priemerného stavu hladiny. V sobotu nás však čakalo milé prekvapenie. Zvyčajne cez víkend hladina o pár centimetrov klesne, ale tentokrát sa tak nestalo. Počas dňa  ešte k tomu začala voda stúpať. V nedeľu, keď sa hladina ustálila, nám trať pred očami zdivočela, čo nám ešte zdvihlo chuť do trénovania.

Počasie k nám bolo tiež ústretové. Od prvého dňa teplota len stúpala. Vo štvrtok šesť a poloblačno, až na dvanásť v stredu a prudko slnečno. Ono sa to nezdá, ale oproti bratislavskému sychravému počasiu okolo nuly bolo aj tých šesť stupňov vykúpenie.

Dlho sme sa však vo Valstagni neohriali. Sedem dní utieklo ako voda. Daný čas sme využili najlepšie ako sme vedeli. Určite sme nestihli všetko čo sme chceli stihnúť, ale to nám neprekážalo. Pretože jarná príprava nám pokračuje ďalším sústredením, tentokrát v reprezentačnej réžii a to v Gréckom Nafpaktose.

Prvého marca letíme do Grécka na tri týždne:).

Prvý krát sme sa tento rok postavili na bežky už druhého januára. V kompletnej zostave sme sa zúčastnili klubového sústredenia na Štrbskom Plese. Sústredenie bolo zamerané na rozvoj všeobecnej vytrvalosti, ktorú sme dopĺňali s posilňovňou a raz sme si boli zahrať aj football. Počasie nám celkom prialo. Snehu bolo dosť, väčšinou svietilo slnko, akurát tréningy nám znepríjemňoval silný mráz. Jeden deň teplota klesla až na mínus šestnásť stupňov.

Druhé sústredenie sme absolvovali v lyžiarskom stredisku Skalka tento krát už v réžií slovenskej reprezentácie. Na začiatku nám bol predstavený nový šéftréner reprezentácie Zdeno Kus, ktorý spolu s Richardom Galovičom (generálny manažér SZKDV)prezentoval nový spôsob prípravy reprezentantov do dvadsaťtri rokov a juniorov na vrcholné podujatia. Viac v článku Future team. Sústredenie prebehlo v klasickom duchu, veľa sme behali a čo to sme aj poposilňovali. Veľkým prínosom bola účasť maséra, ktorá spolu s pobytom v relax centre (sauny, perličky, bazény) vytvorila dokonalú regeneráciu, ktorá bola nevyhnutná na zvládnutie tohto sústredenia na požadovanej úrovni.

Tretí krát sme sa na bežky postavili už len traja. Jakub Luley a Kamil Kaniščák sa zúčastnili ďalšieho reprezentačného sústredenia opäť na Skalke a Jano Janček kvôli školským povinnostiam o pár dní neskôr klubového sústredenia na Štrbskom Plese.
Absentéri:
Matúš Hujsa prednedávnom odcestoval do Austrálie na tréningový pobyt na vode a Ľubomír Janček ostal v Bratislave pre zdravotné problémy.

Posledný týžden pred sviatkami sme už tradične absolvovali sústredenie v Tatrách, kde sme sa venovali hlavne behu na lyžiach. Pre nás slalomárov je to výborný doplnkový šport a je to trochu zmena oproti bežným tréningom. Keď sme dorazili na Štrbské Pleso, tak sme najprv mysleli, že sa ani nebude dať bežkovať. Tak málo snehu sme tam ešte nezažili. Nakoniec to na tratiach nebolo až také hrozné, ale počasie nám zo začiatku neprialo. Slabé mrholenie a teplo neustále zhoršovalo snehové podmienky. Koncom týždňa sa naštastie ochladilo a začalo snežit.
Sústredenie bolo zamerané hlavne na rozvoj všeobecnej vytrvalosti. Aj napriek horšiemu počasiu sme nabehali a natrénovali veľmi veľa a urobili si dobrý základ pre ďalšie sústredenia. Do Tatier sa opäť vrátime  v novom roku a tentoraz spolu s ostatnými pretekármi z nášho klubu.

Počasie bolo v prvých dňoch celkom priaznivé, nefúkalo ba aj slnko svietilo na Tróju. No k záveru bolo už škaredšie a boli sme radi že odchádzame.

Tréningy boli zamerané hlavne na techniku a na skúšanie nových vecí, niekoľko krát sme išli aj úsekové tréningy na čas, tie boli ozaj ťažké a každý videl ako je na tom vo vytrvalosti. Po popoludňajších tréningoch sme mávali saunu, tak sme boli stále oddýchnutý.
Som rád že sa uskutočnilo toto sústredenie, aj kvôli tomu, že v Prahe je veľmi kvalitná voda na jazdenie ale aj kvôli tomu že som vypadol z Bratislavy na iné miesto.

Matúš